PREČO SI ZALOŽIŤ SOCIÁLNY PODNIK?

Aká je hlavná motivácia?

Mzdové dotácie, znížená sadzba DPH či úľava na dani z príjmov právnických osôb môžu byť prvým dôvodom, prečo podnikateľ na Slovensku začne uvažovať o založení sociálneho podniku. Sú to reálne ekonomické výhody, ktorých získanie však závisí od splnenia konkrétnych podmienok. Zvažovať ich pri podnikateľskom rozhodovaní je prirodzené. Zároveň treba rozumieť tomu, prečo táto podpora existuje a k čomu sa sociálny podnik zaväzuje. Jeho hlavným cieľom musí byť dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ako ustanovuje nosný zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. V praxi to môže znamenať napríklad vytváranie pracovných miest pre ľudí, ktorí pre zdravotné znevýhodnenie alebo dlhodobú nezamestnanosť ťažko nachádzajú uplatnenie. Podnik musí vedieť preukázať, komu svojou činnosťou pomáha a aký výsledok dosahuje. Ekonomické výhody tak majú pomáhať udržať podnikanie, ktoré prináša konkrétny úžitok aj ľuďom a komunite, v ktorej pôsobí.

Čo je cieľom sociálneho podniku?

Cieľom sociálneho podniku je dosahovať merateľný pozitívny sociálny vplyv (PSV). Zákon tým rozumie napĺňanie verejného alebo komunitného záujmu. Jednoducho povedané, podnik má svojou činnosťou prinášať preukázateľný úžitok spoločnosti alebo konkrétnej komunite.

Tento cieľ sa neobmedzuje na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Môže zahŕňať aj ochranu životného prostredia, vzdelávanie, ochranu kultúrnych hodnôt či zabezpečovanie bývania. Aj tieto oblasti zákon zaraďuje medzi spoločensky prospešné služby.  Sociálny cieľ musí mať konkrétne prepojenie s fungovaním podniku a jeho hospodárskou činnosťou. Podľa zákona k jeho dosahovaniu prispievajú výrobky a služby podniku alebo spôsob, akým ich vyrába a poskytuje.

Ilustráciu dosahovania hlavného cieľa v podobe dosahovania PSV si uvedieme v dvoch prípadoch:

1. Všeobecný registrovaný sociálny podnik – Všeobecný registrovaný sociálny podnik môže svoj hlavný cieľ napĺňať napríklad prostredníctvom výrobkov alebo služieb, ktoré pomáhajú riešiť konkrétny environmentálny problém. Predstavme si podnik, ktorý preberá vyradený nábytok, opravuje ho a predáva na ďalšie používanie. Jeho hlavným cieľom je predchádzať vzniku odpadu a predlžovať životnosť výrobkov. Z predaja získava príjmy na prevádzku a zároveň vracia do používania veci, ktoré by inak skončili ako odpad. Ako svoj prínos meria? Môže si stanoviť napríklad cieľ vrátiť počas roka do používania 300 kusov nábytku. Vedie evidenciu prevzatých, opravených a následne predaných alebo odovzdaných kusov vrátane ich hmotnosti. Tak dokáže doložiť rozsah opätovného využitia. Ide o ilustračný príklad; ukazovatele aj cieľové hodnoty sa nastavujú podľa konkrétnej činnosti.
2. Integračný sociálny podnik – Integračný podnik dosahuje svoj sociálny cieľ zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Pozitívny sociálny vplyv sa meria ich podielom na celkovom počte zamestnancov. Zákonné minimum predstavuje 30 %, pri dodržaní pravidiel započítavania osôb a pracovných úväzkov. Predstavme si upratovaciu firmu s 9 zamestnancami na plný úväzok. Traja z nich sú ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí spĺňajú zákonné podmienky znevýhodnenej a/alebo zraniteľnej osoby. Firma im prispôsobí pracovné úlohy a zabezpečí potrebné zaškolenie. Upratovaním poskytuje platenú službu zákazníkom a zároveň vytvára pracovné uplatnenie pre týchto ľudí. Ako svoj prínos meria? Traja oprávnení zamestnanci z 9 predstavujú podiel 33 %. Podnik ho preukazuje personálnou evidenciou a dokladmi o splnení príslušných podmienok. Pri zmenách zamestnancov musí sledovať, ako sa tento podiel mení.

Samotný predaj ekologického výrobku, alebo zamestnávanie znevýhodnených a/alebo zraniteľných osôb však na získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku nestačí. Sociálny dopad musí vedieť podnik preukázať a v pravidelnom časovom intervale vyhodnocovať. Všeobecný/integračný registrovaný sociálny podnik musí dosahovať väčší pozitívny sociálny vplyv než podnikateľ vykonávajúci obdobnú činnosť na účel dosiahnutia zisku a spĺňať ostatné zákonné podmienky.

Podnety vedúce k založeniu sociálneho podniku

Jedným z podnetov na založenie sociálneho podniku môže byť možnosť získať zákazky a finančnú podporu, ktoré pomôžu zabezpečiť jeho fungovanie. Zákonné výnimky a vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní môžu uľahčiť prístup k verejným objednávkam a podporiť dopyt po výrobkoch a službách sociálnych podnikov. Podnikateľsky zaujímavá je aj možnosť uplatňovať zníženú sadzbu DPH vo výške 5 %, alebo uplatňovať daňovú úľavu v rámci dane z príjmu právnických osôb pri splnení zákonných podmienok. Pre integračné podniky majú osobitný význam vyrovnávacie príspevky (dotácie), ktoré pokrývajú časť oprávnených mzdových nákladov znevýhodnených alebo zraniteľných zamestnancov. Ich výška a obdobie poskytovania závisia od konkrétnej kategórie zamestnanca a podmienok podpory.

Ekonomický význam tejto podpory lepšie pochopíme, keď sa pozrieme na každodennú prevádzku.  Niektorí zamestnanci potrebujú dlhšie zapracovanie, pracovnú asistenciu, prispôsobené vybavenie alebo pracovné tempo zodpovedajúce ich možnostiam. Pri určitých úlohách môže byť ich produktivita nižšia, nemožno to však automaticky predpokladať pri každom znevýhodnenom človeku. Podpora pomáha vyrovnávať náklady spojené s vytvorením vhodných pracovných podmienok. Sociálne podniky zároveň môžu zabezpečovať potrebné služby v lokalitách s obmedzeným dopytom či slabšou kúpnou silou, kde sa bežnému dodávateľovi neoplatí pôsobiť. Význam podpory preto spočíva aj v tom, že umožňuje podniku zohľadniť potreby zamestnancov a komunity, ktoré sa do predajnej ceny jeho služieb nemusia premietnuť. Na záver je nutné uviesť, že výhody a povinnosti registrovaného sociálneho podniku sa zakladajú momentom právoplatného priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. Štatút priznáva Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny po splnení hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone o sociálnej ekonomike.