Sociálny podnik môže prevádzkovať pekáreň, poskytovať stavebné práce, opravovať nábytok alebo zabezpečovať upratovanie. Má zákazníkov, zamestnancov, náklady a potrebuje príjmy. Jeho osobitosť spočíva v tom, čomu podnikanie slúži a ako nakladá s výsledkami svojej práce. Hlavným cieľom je prinášať konkrétny, merateľný úžitok spoločnosti alebo určitej komunite.
Môže napríklad vytvárať pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí si zamestnanie hľadajú ťažšie, znižovať množstvo odpadu alebo sprístupňovať potrebné služby. Tento prínos zákon označuje ako pozitívny sociálny vplyv. Slovo „ociálny preto zahŕňa aj oblasti, ako sú životné prostredie, vzdelávanie či ochrana kultúrnych hodnôt.
Ako sociálny podnik funguje v praxi?
Predstavme si dielňu, ktorá opravuje a predáva vyradený nábytok. Zákazník si kupuje stôl alebo skriňu, ktorú potrebuje. Dielňa z predaja získava príjem a zároveň predlžuje životnosť vecí, ktoré by sa mohli stať odpadom. Ak si tento environmentálny prínos určí za svoj hlavný cieľ, potrebuje vedieť doložiť aj jeho rozsah napríklad počtom a hmotnosťou výrobkov vrátených do používania.
Podnikateľská a spoločenská (sociálna) stránka činnosti tu spolu priamo súvisia. Kvalita opravy, cena a záujem zákazníkov rozhodujú o tom, či dielňa dokáže fungovať. Evidencia opätovne použitých výrobkov zase ukazuje, či dosahuje svoj zamýšľaný prínos. Obdobne to funguje pri zamestnávaní znevýhodnených a/alebo zraniteľných osôb.
Aké podmienky musí sociálny podnik spĺňať?
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch stanovuje päť základných znakov:
- Sústavná hospodárska činnosť – Podnik ju vykonáva samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
- Merateľný sociálny cieľ – Musí vedieť určiť a preukázať, aký pozitívny výsledok dosahuje.
- Prepojenie cieľa s činnosťou – K výsledku prispievajú jeho výrobky, služby alebo spôsob ich výroby či poskytovania.
- Použitie väčšiny zisku na hlavný cieľ – Ak dosiahne zisk, viac ako 50 % zisku po zdanení použije na tento cieľ v zákonnej lehote.
- Zapojenie zainteresovaných osôb – Na spravovaní hospodárskej činnosti sa podieľajú napríklad zamestnanci alebo ďalšie osoby, ktorých sa činnosť podniku týka.
Sociálny podnik teda môže byť ziskový. Záväzok používať celý zisk na sociálny cieľ nie je všeobecnou podmienkou každého sociálneho podniku.
Sociálny podnik a registrovaný sociálny podnik, aký je rozdiel?
Sociálny podnik nie je samostatná právna forma. Môže fungovať napríklad ako spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo alebo nezisková organizácia, ak spĺňa príslušné zákonné podmienky. O registráciu sa môže uchádzať aj existujúci podnik. Nie je preto vždy potrebné zakladať novú spoločnosť.
Registrovaným sociálnym podnikom sa stáva po priznaní štatútu Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem základných znakov sociálneho podniku musí splniť ďalšie podmienky. Posudzujú sa najmä jeho základné dokumenty, podnikateľský plán, dôveryhodnosť, bezúhonnosť a zákonom určené nedoplatky či iné prekážky registrácie. Sociálny cieľ, jeho meranie, použitie zisku a spôsob zapojenia zainteresovaných osôb musia byť riadne upravené.
Príprava žiadosti preto zahŕňa aj premyslenie prevádzky: čo bude podnik predávať, komu, z čoho pokryje náklady a ako preukáže svoj sociálny prínos a ako ho bude dodržiavať a merať.
Čo je integračný podnik?
Integračný podnik je jedným z najčastejšie s vyskytujúcich druhov registrovaného sociálneho podniku. Svoj sociálny cieľ dosahuje zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Tie musia predstavovať najmenej 30 % zamestnancov pri dodržaní zákonných pravidiel započítavania. Príslušnosť človeka k oprávnenej skupine sa musí preukázať; nestačí vlastné posúdenie zamestnávateľa.
Predstavme si upratovaciu firmu s 9 zamestnancami na plný úväzok. Traja spĺňajú zákonné podmienky znevýhodnenej osoby z dôvodu zdravotného postihnutia. Ich podiel predstavuje 33 %. Firma poskytuje zákazníkom platené upratovacie služby a týmto ľuďom vytvára pracovné uplatnenie. Podľa ich potrieb môže prispôsobiť pracovné úlohy, vybavenie alebo organizáciu práce.
Pri registrácii integračného podniku sa posudzuje aj podmienka najmenej dvoch zamestnancov s aspoň polovičným úväzkom. Zákon určuje, koho možno započítať. Pre nový podnik zákon upravuje osobitné lehoty splnenia niektorých podmienok.
Musí každý sociálny podnik zamestnávať znevýhodnených ľudí?
Nemusí. Práve tu vzniká časté nedorozumenie. Povinný podiel týchto zamestnancov je charakteristický pre integračný podnik.
Všeobecný registrovaný sociálny podnik môže svoj cieľ napĺňať napríklad v oblasti životného prostredia či vzdelávania. Pri dielni z úvodu článku by sa posudzoval najmä jej preukázateľný environmentálny prínos. Na registráciu musí dosahovať väčší pozitívny sociálny vplyv než podnikateľ vykonávajúci obdobnú činnosť na účel zisku. Samotné opravovanie nábytku preto ešte automaticky nestačí. Podmienky pre všeobecný registrovaný sociálny podnik – MPSVR SR
Zákon pozná aj sociálny podnik bývania, zameraný na poskytovanie spoločensky prospešného nájomného bývania za osobitných podmienok. Pri úvahách o založení sociálneho podniku preto pomáha začať dvoma otázkami: Za čo nám budú zákazníci platiť a komu alebo čomu tým budeme preukázateľne pomáhať? V RichConsult vám pomôžeme posúdiť ekonomiku vášho zámeru a nastaviť merateľný sociálny cieľ. Zároveň vám zastrešíme celý proces získania štatútu registrovaného sociálneho podniku pod jednou strechou.



